O čom písala dobová letná tlač v roku 1940

Dejiny Katolíckej cirkvi na Slovensku poznajú mnohé tragické udalosti, ktoré sa hlboko zapísali do historickej pamäti národa. Medzi najotrasnejšie prípady medzivojnového obdobia patrí brutálna vražda rímskokatolíckeho kňaza Vdp. Jozefa Daňka, rodáka z Dlhej nad Oravou ku ktorej došlo 9. júna 1940 vo farnosti Valaská Dubová. Tragédia nezasiahla iba miestne spoločenstvo veriacich na Orave, ale vyvolala mimoriadny ohlas v celoslovenskej tlači i medzi predstaviteľmi štátu, Katolíckej cirkvi a bezpečnostných zložiek. Dobové periodiká označovali tento čin za jednu z najbrutálnejších vrážd duchovného na území Slovenska.

Kňaz, ktorý zasvätil svoj život službe Cirkvi

Jozef Daňko patril ku generácii spišských diecéznych kňazov, ktorí svoje poslanie vykonávali s mimoriadnou oddanosťou a pastoračnou horlivosťou. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach Spišskej diecézy. Svoju duchovnú službu začal v Nižnom Lipovci - Jablonke, v roku 1919 opäť v Nižnom Lipovci, v roku 1920 v Hruštíne a Liptovskej Teplej. V roku 1921 bol kaplánom v Ruskinovciach, ešte v tom istom roku pokračoval vo svojej službe kaplána v Nižných Ružbachoch, kde sa venoval duchovnému životu veriacich a pastorácii mládeže. Jeho ďalšie pôsobiská boli Zázrivá (1923) a Ružomberok (1925). V roku 1926 bol ustanovený za administrátora farnosti Hybe, pričom už o rok neskôr sa stal jej riadnym farárom. Po štyroch rokoch úspešného pastoračného pôsobenia bol v roku 1931 preložený za farára do Nižných Ružbách, kde pokračoval vo svojej duchovnej službe až do roku 1938. Neskôr zo zdravotných dôvodov zastával funkciu nemocničného administrátora a napokon prevzal správu farnosti vo Valaskej Dubovej, kde začiatkom roku 1939 nastúpil ako administrátor. Počas viac než dvoch desaťročí kňazskej služby si získal úctu veriacich ako obetavý duchovný správca, ktorý svoj život zasvätil službe Bohu a ľuďom.

Osudná nedeľa 9. júna 1940

Osudným sa stal nedeľný deň 9. júna 1940. Štyridsaťšesťročný farár Jozef Daňko smeroval z farského úradu do kostola, kde mal sláviť nedeľnú svätú omšu. Počas cesty bol bez varovania prepadnutý a zastrelený 27-ročným Klementom Dubovským, miestnym roľníckym synom, ktorého dobová tlač opisovala ako násilníckeho a konfliktného človeka. Podľa dobových správ bol bezprostredným motívom tragédie páchateľov hnev a frustrácia z neprijatia do štátnej služby. Namiesto prijatia vlastnej zodpovednosti obrátil svoju nenávisť proti miestnemu duchovnému, ktorého bezdôvodne obviňoval zo svojho neúspechu. Nenávisť a pomstychtivosť tak vyústili do chladnokrvnej vraždy nevinného kňaza, ktorý vykonával svoje každodenné pastoračné povinnosti.

Tragédia si vyžiadala ďalšie obete

Vraždou farára sa krvavé udalosti neskončili. Klement Dubovský po čine ušiel do lesného porastu, kde pri pokuse o jeho zadržanie rozpútal prestrelku so zasahujúcimi príslušníkmi žandárstva a civilnými osobami. Počas ozbrojeného stretu zastrelil žandárskeho strážmajstra Imricha Palkoviča, ktorý sa stal prvou padlou obeťou slovenskej žandárskej služby. Zároveň ťažko postrelil hlavného strážmajstra Vincenta Zubčáka a strelné zranenia utrpeli aj dvaja miestni roľníci, ktorí pomáhali pri dolapení nebezpečného páchateľa. Situácia si napokon vyžiadala zásah vojenskej jednotky z Ružomberka, ktorá vraha po obkľúčení zastrelila. Celá udalosť si tak vyžiadala tri ľudské životy – farára Jozefa Daňka, žandárskeho strážmajstra Imricha Palkoviča a samotného páchateľa Klementa Dubovského. Okrem toho boli ďalšie tri osoby vážne zranené.

Smútok celej krajiny

Smrť farára Jozefa Daňka i žandárskeho strážmajstra Imricha Palkoviča vyvolala na Slovensku mimoriadny ohlas. Pohreby oboch obetí sa konali za účasti predstaviteľov Katolíckej cirkvi, štátnej správy, armády, žandárstva i tisícov veriacich. Dobová tlač venovala tragédii rozsiahly priestor a označovala ju za jeden z najotrasnejších zločinov svojej doby. Osobitnú pozornosť venovali noviny aj hrdinstvu príslušníkov žandárstva, ktorí napriek veľkému nebezpečenstvu zasiahli proti ozbrojenému páchateľovi. Smrť Imricha Palkoviča sa stala symbolom obetavej služby pri ochrane života a verejného poriadku.

Historické memento

Príbeh Jozefa Daňka patrí medzi tragické kapitoly dejín Spišskej diecézy i slovenského katolíckeho duchovenstva. Jeho život bol naplnený viac než dvadsaťročnou nezištnou službou Cirkvi vo viacerých farnostiach severného Slovenska. Zahynul pri plnení svojho kňazského poslania – na ceste k oltáru, kde mal sláviť Eucharistiu. Táto tragédia zároveň pripomína, aké ničivé dôsledky môže mať nenávisť, frustrácia a násilie namierené proti nevinným ľuďom. Vražda Jozefa Daňka nepredstavuje iba regionálnu historickú udalosť, ale je významným mementom slovenských cirkevných a spoločenských dejín. Jeho meno zostáva symbolom vernosti kňazskému povolaniu až do posledných okamihov života a trvalou súčasťou historickej pamäti Spišskej diecézy i celého Slovenska.

Autorsky spracoval: Radoslav Kovaľ Babjarčík

Fotografia zdroj: Ján Leščinský – Vyšné Ružbachy - časy minulé