,,Kúpele Vyšné Ružbachy navracajú zdravie". 

Uhličité kúpele, inhalácie, rehabilitačný telocvik a odpočinok pod Spišskou Magurou. Tak predstavil Vyšné Ružbachy Bohumil Mašek v časopise Svet v obrazoch, ktorý vyšiel 7. decembra 1957. Jeho príspevok zachytáva kúpeľný život v čase, keď sem pacienti prichádzali za liečbou a rekreanti za dovolenkou v prírode.

Aké to tam bude? Ako bude prebiehať liečenie? Odídem spokojný? Takéto očakávania pripisuje autor človeku, ktorý dostal poukaz do dovtedy neznámych kúpeľov. Mašek si uvedomoval, že mnohí domáci čitatelia počujú názov Vyšné Ružbachy prvýkrát. Práve im približoval miesto, ktorého povesť podľa jeho slov už dávno poznali návštevníci zo susedného Poľska, Maďarska či Ukrajiny.

Ružbašské kúpele v jeho rozprávaní tvorili budovy zasadené do krajiny ihličnatých lesov. Južná orientácia areálu a ochrana Veterného vrchu zo severu patrili medzi vlastnosti, ktorými vysvetľoval príjemné podmienky na pobyt. Okolitý les opisoval ako park s upravenými chodníkmi a lavičkami. Pre človeka, ktorý prichádzal unavený alebo po chorobe, predstavovalo toto prostredie priestor na pokojné zotavovanie.

Historický úvod príspevku pripomínal tradíciu kúpeľov od 16. storočia a spájal ju s rodom Lubomírskych. Pri opise novšieho vývoja autor vyzdvihoval obdobie po roku 1945, štátnu podporu úprav budov a dostupnosť kúpeľnej starostlivosti pre pracujúcich. Tento dôraz zodpovedal dobovému pohľadu na liečenie a rekreáciu ako na súčasť starostlivosti o ľudí, ktorí sa po pobyte mali vracať k práci sviežejší.

Základom liečebného pobytu bolo podľa Mašeka dôkladné vyšetrenie odbornými lekármi. Až po ňom pacientom predpisovali jednotlivé procedúry. Dobový zoznam zahŕňal uhličité kúpele, škótske streky, zábaly, masáže aj inhalácie. Spomínal tiež iontoforézu, galvanizáciu, diatermiu a svetelnú liečbu. Osobitné miesto mal rehabilitačný telocvik, pri ktorom autor menovite uvádzal doktora Kováča.

Príspevok predstavoval vtedajšiu liečebnú ponuku veľmi široko. Uvádzal vyčerpanosť, nervové ťažkosti, choroby tráviaceho ústrojenstva a látkovej výmeny, reumatické či srdcové a cievne ochorenia. V tomto dobovom prehľade sa odráža predstava kúpeľov ako miesta, kde odbornú starostlivosť dopĺňa odpočinok a primeraný pohyb. Autor zdôrazňoval očakávané zotavenie pacienta a jeho návrat do bežného života.

Konkrétny obraz prevádzky približujú údaje o ubytovaní. Pacientom slúžili budovy Dukla a Kriváň s celkovou kapacitou 250 lôžok. V zime sa podľa článku kapacita znižovala približne na 150, pretože Kriváň sa uzatváral. Dukla bola hlavnou kúpeľnou budovou a sústreďovali sa v nej liečebné zariadenia. Rekreantom bola určená aj turistická nocľaháreň, ktorá umožňovala stráviť v Ružbachoch dovolenku.

Pred Duklou sa nachádzalo veľké kúpalisko, napájané podľa dobového opisu teplou uhličitou vodou z hlavného žriedla. Letná kaviareň poskytovala ďalšiu možnosť, ako tráviť voľný čas. Kúpeľný deň tak mohol pokračovať posedením, prechádzkou po lesných chodníkoch alebo výhľadom z okolitých kopcov na Vysoké Tatry a krajinu pri Starej Ľubovni.

K pobytu patrilo aj poznávanie širšieho okolia. Správa kúpeľov podľa Mašeka pravidelne organizovala nedeľné autobusové zájazdy do Pienin a Červeného Kláštora alebo do Vysokých Tatier. Pacienti tak počas liečenia dostávali príležitosť navštíviť slovenské hory a miesta za hranicami samotného areálu. Oddych v Ružbachoch mal aj podobu výletu a nového zážitku.

Autor čitateľov ubezpečoval, že kúpele majú celoročnú prevádzku a okolitá krajina si zachováva pôvab aj v zime. Prakticky pripomínal cestu vlakom do Podolínca a následné autobusové spojenie až ku kúpeľnej budove. Záver jeho príspevku bol jednoduchým pozvaním zbaliť si poukaz a potrebné veci a vydať sa pod Spišskú Maguru.

Článok zo 7. decembra 1957 nám približuje konkrétnu podobu ružbašského kúpeľného života: mená budov, kapacitu ubytovania, používané procedúry aj spôsob trávenia voľného času. Za týmito údajmi zostáva zrozumiteľná túžba návštevníka oddýchnuť si, zmierniť svoje ťažkosti a vrátiť sa domov s novými silami. Práve túto nádej vystihuje názov Kúpele Vyšné Ružbachy navracajú zdravie.

Doslovný preklad článku:

Keď človek dostane poukaz na kúpeľné liečenie do miesta, kde dosiaľ nebol, prebehne v ňom pocit vzrušenia a nedočkavosti. Aké to tam asi je? Aké bude liečenie a ako budem spokojný?

Takémuto vzrušeniu sa väčšina našich občanov nevyhne ani pri obdržaní poukazu do kúpeľov Vyšné Ružbachy. Veď je dosiaľ medzi nimi mnoho takých, ktorí toto meno počujú po prvý raz. A predsa sú tieto kúpele známe v susednom Poľsku, Maďarsku a na Ukrajine už mnoho rokov. Ich história siaha až do 16. storočia, keď sa za richtárstva Lubomírskych stali strediskom šľachtického sveta. Avšak podkova, nájdená pri hĺbení základov jedálne, pri ktorej sa zistilo, že je keltského pôvodu — a povesti, ktoré kolujú v okolitých obciach, dokazujú, že tieto miesta, a hlavne uhličité pramene, boli známe už oveľa skôr.

Našim pracujúcim však bolo umožnené navštíviť tieto kúpele až po roku 1945, keď aj štát začal venovať pozornosť úprave kúpeľných budov a ich okolia. A tak dnes prichádza sem do doliny Spišskej Magury, deväť kilometrov od Podolínca a asi 40 km od Popradu, mnoho pacientov i rekreantov, aby sa tu po práci zotavili. A je to skutočne rozprávkové miesto — ako stvorené na odpočinok. Kúpele Vyšné Ružbachy sú obrátené na juh, zo všetkých strán obklopené ihličnatými lesmi a od severu chránené Veterným vrchom v nadmorskej výške 1010 metrov. Toto miesto je zaujímavé aj tým, že je najbohatšie na ozón zo všetkých miest v republike. Preto sa tu budú dobre cítiť naozaj všetci, ktorí sem raz zavítali. A ako sme už povedali, môžu to byť pacienti i rekreanti. Pre pacientov sú tu pripravené pekne vybavené budovy Dukla a Kriváň s celkovou kapacitou 250 lôžok, ktorá sa cez zimu znižuje asi na 150, pretože sa budova Kriváň uzatvára. Pre rekreantov je tu zase pripravená turistická nocľaháreň, kde môžu dobre tráviť svoju dovolenku. Nikto sa tu určite nebude nudiť. Pred hlavnou kúpeľnou budovou "Dukla", v ktorej sú aj všetky liečebné zariadenia, je veľké kúpalisko, napájané teplou uhličitou vodou z hlavného žriedla. Je tu aj pekná letná kaviareň a pre tých, ktorí milujú vychádzky do prírody, je ako stvorený okolitý les, upravený ako park s mnohými peknými cestičkami, pri ktorých nechýbajú ani lavičky. Po chvíli cesty je možné z okolitých kopcov pozorovať za pekného počasia Vysoké Tatry aj okolie Starej Ľubovne. Pravidelne každú nedeľu organizuje správa kúpeľov autobusové zájazdy do Pienin a Červeného Kláštora alebo do Vysokých Tatier. A tak pri liečení spoznajú pacienti aj krásy slovenských hôr a najbližšieho okolia.

A pre koho sú kúpele Vyšné Ružbachy pripravené? Pre každého, kto sa potrebuje zotaviť i vyliečiť. Lieči sa tu vyčerpanosť, neuróza, žalúdočné a črevné choroby, choroby látkovej výmeny, katary močových ciest, reumatické choroby, nervové choroby, rovnako ako stavy po obrnách, srdcové a cievne choroby a choroby krvného tlaku. Po dôkladnom vyšetrení odbornými lekármi sú pacientom predpísané liečebné prostriedky — ako napríklad škótske streky, uhličité kúpele, zábaly, masáže, iontoforéza, galvanizácia, diatermia, horské slnko, solux i inhalácie. A pochopiteľne nechýba ani rehabilitačný telocvik, ktorý riadi odborný zdravotnícky pracovník dr. Kováč.

A tak ten, kto príde na liečenie do Vyšných Ružbách, vracia sa domov väčšinou svieži a dobre pripravený do ďalšej práce. Kedy je teda možné navštíviť tieto kúpele? Kedykoľvek. Kúpele majú celoročnú prevádzku a aj keď je tu v lete veľmi pekne, ani v zime nestráca okolitá krajina nič zo svojho pôvabu. Autobusové spojenie je od každého vlaku z Podolínca až ku kúpeľnej budove. Preto stačí dať do vrecka poukaz a do kufra trochu bielizne a vydať sa do doliny pod Spišskou Magurou…

Autorsky preložil a spracoval: Radoslav Kovaľ Babjarčík