Vyšné Ružbachy vstúpili na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia do jedného z najambicióznejších období svojich kúpeľných dejín. To, čo sa tu uskutočnilo počas niekoľkých rokov, nepredstavovalo iba výstavbu niekoľkých nových objektov. Išlo o premyslenú modernizáciu kúpeľného areálu, ktorá zahŕňala novú architektúru, ubytovacie a stravovacie kapacity, kúpalisko, technickú infraštruktúru, vodovod, kanalizáciu, vlastnú elektráreň a predovšetkým získanie nového zdroja termálnej vody – prameňa Izabella. Za rozsiahlym rozvojovým programom stál gróf Ján Zamoyski, ktorý po prevzatí rodinného majetku pokračoval v jeho zveľaďovaní. Významným impulzom bolo aj jeho manželstvo s infantkou Izabellou de Bourbon. Práve jej meno sa natrvalo spojilo s jedným z najdôležitejších nových termálnych prameňov vo Vyšných Ružbachoch.

Nová vízia kúpeľov

Rozvoj nebol výsledkom jednej stavby ani práce jediného projektanta. V Ružbachoch sa stretla skupina staviteľov, inžinierov a špecializovaných podnikov, ktorých úlohou bolo vytvoriť moderné kúpele zodpovedajúce nárokom medzivojnovej klientely. Fotografický prameň uvádza, že už v septembri sa naplno rozbehli práce a boli povolaní stavitelia z viacerých miest. Inžinier Jozef Kováč z Kežmarku dostal za úlohu realizovať reprezentačnú reštauračnú budovu, neskôr známu ako Biely dom. Stavba sa stala jedným zo symbolov kúpeľov a dodnes patrí k ich architektonicky najvýraznejším objektom. Do modernizácie vstúpil aj inžinier Oskar Zuber z Kežmarku, ktorému prameň pripisuje výstavbu hotela a strandového, teda kúpeľného bazéna s kabínkami. Dobový text pritom zdôrazňuje, že obaja inžinieri realizovali svoje stavby podľa vlastných projektov. Veľkosť tejto stavebnej akcie dokumentujú aj zachované finančné údaje. Za výstavbu reštauračnej budovy bolo inžinierovi Kováčovi z Kežmarku vyplatených 2 216 390,24 Kčs, zatiaľ čo výstavba Strandhotela realizovaná inžinierom Zuberom predstavovala 1 386 022,15 Kčs. Samotná výstavba kúpaliska dosiahla ďalších 854 864,04 Kčs. Nebola to teda kozmetická úprava starších kúpeľov. Vyšné Ružbachy sa prakticky menili na nový moderný kúpeľný komplex.

Izabella – 300 metrov do zeme za novou termálnou vodou

Mimoriadnou technickou udalosťou bolo vyvŕtanie nového termálneho prameňa. Touto úlohou bol poverený inžinier  Hájek z Prahy. Nový vrt dostal meno Izabella – podľa manželky grófa Jána Zamoyského. Dobový písomný údaj je pozoruhodný: vrt mal dosiahnuť hĺbku približne 300 metrov. Výdatnosť prameňa bola uvádzaná na 30 litrov vody za sekundu a teplota vody priamo pri prameni mala dosahovať 24,7 °C. Práve tento zdroj mal zabezpečiť dostatočné množstvo termálnej vody pre nové kúpalisko. Vŕtanie prameňa Izabella bolo preto omnoho viac než technickou súčasťou stavebných prác. Predstavovalo strategickú investíciu do samotnej podstaty kúpeľov – do ich prírodného liečivého bohatstva. Bez dostatočne výdatného zdroja termálnej vody by rozsiahla modernizácia nemala pevný základ. Za vyvŕtanie prameňa bolo podľa zachovaného finančného výkazu inžinierovi Hájekovi z Prahy vyčlenených 370 000 Kčs.

Moderné termálne kúpalisko, aké nemalo v Európe obdobu

Ambície investorov boli mimoriadne vysoké. Nové termálne kúpalisko malo podľa architektonického plánu približne 570 m² a voda v bazéne mala teplotu okolo 24 °C. Prameň dokonca sebavedomo konštatuje, že kúpalisko s liečivou termálnou vodou, veľkým bazénom a zdrojom poskytujúcim približne 30 litrov vody za sekundu nemalo mať v tom období obdobu nielen v Československu, ale ani v širšom európskom priestore. Takéto tvrdenie treba z dnešného historického hľadiska vnímať ako ,,dobové" hodnotenie, no veľmi dobre ukazuje, aké sebavedomé a veľkorysé boli predstavy o budúcnosti Vyšných Ružbách. Modernizácia však nekončila pri bazéne. Súčasťou nového rekreačného areálu bolo aj tenisové ihrisko a hudobný pavilón, na ktoré bolo vynaložených 146 372,59 Kčs.

Technické zázemie, ktoré návštevník nevidel

Za reprezentatívnou architektúrou a termálnymi bazénmi stála rozsiahla technická infraštruktúra. Mimoriadne významnú úlohu zohrala firma Niklas z Teplic-Šanova, ktorá prevzala výstavbu vodovodu a kanalizácie v celých kúpeľoch. Náklady na tento súbor prác dosiahli 2 102 624,59 Kčs. Vybudovaná bola tiež vlastná elektráreň s dieselovým motorom, pretože staršie technické zariadenie už požiadavkám rozvíjajúceho sa areálu nevyhovovalo. Kúpele tak získavali vlastnú modernú infraštruktúru potrebnú pre hotely, reštauráciu, bazény i ďalšie prevádzky. Aj toto je dôležitý rozmer ružbašskej modernizácie. To, čo návštevník videl navonok – elegantné stavby, kúpalisko, promenády a upravený areál – bolo podporené technológiami ukrytými pod zemou a v prevádzkových objektoch.

Miliónové investície v hlavných stavbách

Dobový finančný výkaz umožňuje veľmi konkrétne nahliadnuť do rozsahu investícií. Uvádza tieto hlavné položky: reštauračná budova – 2 216 390,24 Kčs, Strandhotel – 1 386 022,15 Kčs, kúpalisko – 854 864,04 Kčs, tenisové ihrisko a hudobný pavilón – 146 372,59 Kčs, vodovod a kanalizácia – 2 102 624,59 Kčs, vrt prameňa Izabella – 370 000 Kčs. Spolu išlo o 7 076 273,61 Kčs. A ani táto suma nepredstavovala konečný účet. Dobový text uvádza, že rozdiel do približne 10 miliónov korún tvorilo zariadenie nových budov, nábytok, bielizeň a ďalšie vybavenie. Mimoriadne zaujímavý je údaj o strieborných jedálenských príboroch a táckach s celkovou hmotnosťou približne 700 kilogramov, ktoré mali stáť okolo 250 000 Kčs. Úprava ciest a lesných chodníkov si mala vyžiadať ďalších približne 110 000 Kčs. Takéto čísla odhaľujú skutočný rozsah projektu. Nešlo len o stavebníctvo. Budoval sa kompletný kúpeľný organizmus – od zdroja vody cez potrubia a elektrickú energiu až po ubytovanie, gastronómiu, šport a reprezentáciu.

Plány veľkých premien v kúpeľoch

Rozvojové plány boli ešte odvážnejšie. Pripravovala sa ďalšia výstavba, ktorá mala rozšíriť ubytovacie a liečebné kapacity. V dobovom texte sa spomína projekt inžiniera Oelschlägera v Košiciach, ktorý pripravoval plán novej vodoliečebnej budovy. Objekt mal byť umiestnený za budovou neskoršieho turistického hotela a mal poskytovať približne 300 hosťovských izieb. Projekt počítal s moderným vodoliečebným zariadením a samostatnými kúpeľnými kabínami. Uvažovalo sa dokonca o dvoch druhoch vody – priamo z vulkanického prameňa a ohrievanej vode s teplotou približne 36 °C. Plánoval sa aj samostatný liečebný dom približne pre 100 hostí s izolačnými vodoliečebnými kúpeľmi. Tieto projekty ukazujú, že ambíciou nebolo vytvoriť iba príjemné letovisko. Vyšné Ružbachy sa mali profilovať ako moderné liečebné a rekreačné centrum nadregionálneho významu.

Premeny, ktoré zmenili podobu vtedajších Vyšných Ružbách

Najväčší stavebný rozmach sa koncentroval najmä do rokov 1929 – 1931. Dobový písomný prameň hodnotí sezóny 1930 a 1931 ako mimoriadne úspešné a upozorňuje na rastúce povedomie o ružbašských kúpeľoch v Československu. Veľkolepý rozvoj však napokon narazil na hospodársku realitu začiatku 30. rokov. Finančná a hospodárska kríza obmedzila možnosti pokračovať v ďalších nákladných projektoch. Časť plánov preto zostala iba na papieri. Napriek tomu bolo už vykonané dielo mimoriadne. Ján Zamoyski, Izabella de Bourbon, Jozef Kováč, Oskar Zuber, A. Hájek, Oelschläger, firma Niklas z Teplic-Šanova a ďalší stavitelia, technici, remeselníci a robotníci vytvorili v krátkom období základ modernej podoby kúpeľov Vyšné Ružbachy. Prameň Izabella, Biely dom, Strandhotel, termálne kúpalisko, vodovodná a kanalizačná sieť, elektráreň, športoviská i rozsiahle úpravy kúpeľného prostredia neboli izolovanými projektmi. Boli súčasťou jednej veľkej vízie. Vízie, podľa ktorej sa mali Vyšné Ružbachy zaradiť medzi moderné európske kúpeľné strediská. A práve fotografie robotníkov pri vrtnej veži prameňa Izabella dnes patria k najvýrečnejším dokumentom tejto epochy. Nezachytávajú iba technickú prácu pri jednom vrte. Zachytávajú okamih, keď sa stará kúpeľná tradícia Vyšných Ružbách stretla s moderným staviteľstvom, inžinierstvom a odvahou investovať do budúcnosti celého kúpeľného miesta. 

Autorsky spracoval: Radoslav Kovaľ Babjarčík