O čom písala dobová tlač 5. júla 1931 v kontexte Vyšných Ružbách. 

Dňa 5. júla 1931 sa vo Vyšných Ružbachoch uskutočnila jedna z najvýznamnejších duchovných udalostí medzivojnového obdobia v dejinách obce – primičná slávnosť rodáka Jána Grecha, ktorý po prijatí sviatosti kňazstva slávil vo svojom rodisku svoju prvú svätú omšu. Táto udalosť nebola iba osobným životným míľnikom mladého novokňaza, ale stala sa významnou náboženskou, spoločenskou i národnou manifestáciou katolíckeho života severného Spiša.

Primície sa konali so súhlasom spišského biskupa Mons. Jána Vojtaššáka ( vtedajšia pastoračná prax dovolení ordinára), ktorý v tom období stál na čele Spišskej diecézy a významným spôsobom podporoval duchovný rozvoj regiónu. Dobová tlač opisuje atmosféru slávnosti mimoriadne poeticky – ako deň, keď sa v chráme rozozvučalo slávnostné: ,,Gloria in excelsis Deo"  a spolu s ním sa radovali nielen obyvatelia Vyšných Ružbách, ale symbolicky aj celý Spiš, Orava i Liptov.

Do obce prúdili veriaci zo širokého okolia, aby boli svedkami historického okamihu. Mladého novokňaza počas slávnostnej procesie priviedol do kostola miestny farár vdp. Jozef Danko, ktorý zohrával významnú úlohu v duchovnom živote farnosti. Na slávnosti sa zúčastnili aj viacerí kňazi zo susedných farnosť. Nemôžeme opomenúť rodinného priateľa primicianta, bývalého Ružbašského farára Innocenta Szmolku, kňazov Jána Janečku, farára Šterbáka, Jána Húšťavu, Rudolfa Šedu či Antona Glatza a ďalších duchovných Spišskej diecézy.

Vrcholom liturgickej časti bola slávnostná svätá omša, počas ktorej vystúpil na kazateľnicu známy slovenský katolícky intelektuál, historik a kazateľ Dr. Jozef Špirko. Vo svojej homílii predstavil veriacim veľkosť a dôstojnosť kňazského povolania, jeho poslanie v živote Cirkvi i národa a povzbudil novokňaza k vernosti Kristovi a evanjeliu.

Mimoriadnu pozornosť vzbudila aj prítomnosť významných verejných činiteľov. Medzi hosťami sa nachádzal viceprezident Slovenskej krajiny Dr. Ján Sekáč s manželkou, ktorí sa zúčastnili celého programu primičných osláv. Ich účasť potvrdzuje spoločenský význam podujatia ďaleko presahujúci hranice samotnej obce.

Po skončení liturgických obradov pokračovali oslavy slávnostným obedom v novej kúpeľnej reštaurácii Bieleho domu vo Vyšných Ružbachoch. Hostí privítal farár Jozef Danko, ktorý poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o dôstojný priebeh primícií. Osobitné poďakovanie patrilo Michalovi Hužíkovi vtedajšiemu správcovi kúpeľov, ktorý zabezpečil organizačné a hospodárske zázemie celej slávnosti.

Počas spoločenského programu opäť vystúpil Dr. Jozef Špirko, nasledovali príhovory kanonika a kežmarského farára Jána Janečka i ďalších duchovných. Významný prejav predniesol aj Dr. Ján Sekáč, ktorý zdôraznil význam katolíckej viery pre život spoločnosti a poukázal na to, že pevné morálne hodnoty vychádzajúce z Božích prikázaní predstavujú základ stability štátu i národa. Jeho vystúpenie patrilo medzi najvýraznejšie momenty slávnostného banketu.

So srdečnými príhovormi vystúpili aj dekan z Ľubovne, farár Šterbák, administrátor Ján Húšťava, kapláni Anton Glatz, Rudolf Šeda, Eduard Bugár a ďalší hostia z akademického prostredia. Samotný novokňaz Ján Grech vo svojom záverečnom príhovore vyjadril hlbokú vďačnosť všetkým prítomným a vyhlásil, že celý svoj život chce zasvätiť službe Katolíckej cirkvi a slovenskému národu.

Primičná slávnosť z 5. júla 1931 predstavuje významný historický prameň dokumentujúci nielen duchovný život Vyšných Ružbách, ale aj spoločenské postavenie obce v období prvej Československej republiky. Udalosť spojila cirkevných predstaviteľov, štátnych hodnostárov, kúpeľných hostí i miestnych obyvateľov do jedného spoločenstva, ktoré spoločne oslávilo povolanie rodáka obce ku kňazskej službe. Zároveň svedčí o hlbokom náboženskom cítení obyvateľov regiónu a o výnimočnom význame, aký mala v medzivojnovom období prvá svätá omša novokňaza pre miestnu komunitu. Primície Jána Grecha tak zostávajú jednou z najpamätnejších kapitol duchovných dejín Vyšných Ružbách a cenným svedectvom o živote Spišskej diecézy v prvej polovici 20. storočia.

Ďalšie pohnuté životné a kňazské osudy katolíckeho duchovného Jána Grecha prinesieme v nasledujúcich pripravovaných príspevkoch.

Autorský spracoval: Radoslav Kovaľ Babjarčík